Nitriansky hrad a hradný areál
Nitriansky hrad sa zaraďuje medzi najvýraznejšie dominanty Nitry. Bol postavený na vápencovom vrchu, ktorý z troch strán obteká meander rieky Nitra. Zaraďuje sa medzi národné kultúrne pamiatky a spolu s Horným mestom na južnom svahu hradného kopca bol vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Nitriansky hrad je najväčším stredovekým hradom na Slovensku, v čase svojho najväčšieho rozmachu mal rozmer 8,5 hektára.
Nitriansky hrad sa skladá zo štyroch samostatných častí: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou.
Časti Nitrianskeho hradu
Do areálu hradu sa vchádza cez vstupnú bránu s lomeným pôdorysom. Vnútorná renesančná brána biskupa Mošóciho vznikla v 16. storočí. Vonkajšia brána biskupa Pálffyho z roku 1673 mala v minulosti dôležitú úlohu pri obrane hradu s veľkou delostreleckou podporou. V hradnom areáli sa nachádza Katedrála sv. Emeráma, ktorá bola vytvorená spojením troch stavieb rozličného stavebného slohu. Ide o románsky Kostol sv. Emeráma (11. st.), Horný kostol (14. st., pôvodne gotický) a Dolný kostol (17. st.).
Kostol sv. Emeráma sa považuje za najstaršiu časť katedrály. Románsky kostolík má románsku apsidu v tvare podkovy, ktorú od štvorcovej lode oddeľuje víťazný oblúk pochádzajúci podobne ako loď zo 14. storočia. Pôvodná stavba bola poškodená a v roku 1328 skrátená, aby sa našlo miesto na postavenie oporných pilierov Horného kostola. Po dostavbe gotického chrámu sa časť gotického kostola využívala ako archív. V roku 1465, po jeho vypálení, románsku časť hradného kostola zvýšili a zaklenuli rebrovou klenbou. Do súčasnej podoby bol interiér kostola prestavaný v rokoch 1930 a 1931 v rámci príprav na Pribinove slávnosti v roku 1933. Umelecky bol dotvorený slovenskými umelcami: J. Pospíšil- drevený kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom na modernom oltári, L. Majerský – štylizovaný štátny, župný a slovenský znak na západnom múre, Ľ. Fulla – farebné vitráže okien s postavami sv. Ondreja a sv. Beňadika. Medzi ďalšie vzácne diela patrí truhlica z tepaného striebra z roku 1674 s pozostatkami svätcov a patrónov kostola a reliéfna plastika z 13. storočia nájdená v roku 1930. Keďže znázorňuje donátora sediaceho na modeli kostola, je známa ako tzv. donátorský reliéf.
Horný kostol (jednoloďový gotický chrám) bol vybudovaný na najvyššom mieste skalnej vyvýšeniny medzi rokmi 1333 až 1355. Gotický vzhľad si kostol uchoval až do začiatku 18. storočia. Horný kostol bol upravený – pristaval sa k nemu Dolný kostol, s ktorým slohovo zjednotili interiérovú časť a vonkajšia úprava pozostávala z pristavania barokovej Kaplnky sv. Barbory. Autorom fresiek a malieb v kaplnke je rakúsky maliar talianskeho pôvodu A. Galliarti. Hlavný oltár sv. Spasiteľa s mohutnou stĺpovitou architektúrou vysvätený v roku 1732 patrí k najcennejším pamiatkam Horného kostola. Do výklenku bola umiestnená renesančná krstiteľnica (1643), ktorú vytvoril M. Weigel v Banskej Bystrici. Pri príležitosti Cyrilometodských osláv v roku 1933 pribudol do Horného kostola veľký organ majstra O. Važanského.
Dolný kostol pribudol až pri dobýjaní hradu vojskami Gabriela Betlena a je najmladšou časťou hradnej katedrály. Postavený bol medzi rokmi 1621 až 1642. Interiér Dolného kostola predstavuje nádherný oltár z roku 1662. Ten sa zaraďuje medzi najcennejšie umelecké pamiatky celej katedrály. Ústrednou časťou oltára je plastický reliéf Snímanie z Kríža. Kompozícia ústredného reliéfu oltára je jednou z najkvalitnejších prác inšpirovaných známou florentskou predlohou, ktoré vznikali po celej Európe v 16. až 18. storočí. Majstrovská modelácia telesných tvarov dáva dielu barokový výraz.
Pod hlavnú plastiku bol umiestnený mramorový reliéf Ukladanie do hrobu. Jeho autorom podľa signatúry je Hans Pernegger ml. (1603 – 1662), najvýznamnejší z členov rozvetvenej rodiny salzburských kamenosochárov. V celku dominujú tri ústredné postavy v popredí. Jozef z Arimatie s Nikodémom z druhej strany dvíhajú telo Krista a kladú ho do otvoreného sarkofágu. Plačúca Panna Mária, Magdaléna a ďalšie smútiace postavy vypĺňajú plochu pozadia v hornej časti reliéfu. Zaujímavým detailom sú nástroje umučenia odložené na zemi, typickým motívom prameniacim v talianskej renesancii je podoba nádoby v tvare antickej pyxidy, v tomto prípade zdobená motívom hrajúcich sa detských postavičiek.
