Muži v partnerskom vzťahu vonia tak nejako inak – príjemne, atraktívne a sexy. Slobodní sú síce voľní a teda aj k dispozícii, ale bohužiaľ trochu páchnu. A môže za to testosterón!
Čo človek, to originál. Rovnako ako má každý jedinečné DNA alebo odtlačok prstov, máva aj svoj osobný pach, ktorý ho odlišuje od ostatných jedincov. Či je tento prirodzený „parfém“ lákavý alebo nie, to dosť zásadne ovplyvňuje strava. Ale aj iný faktor tu zohráva nemalú rolu, a to najmä u mužov! Je ním stav dotyčného – nie však zdravotný, ale napodiv ten vzťahový.
Zadaní voňajú a slobodní páchnu?
Austrálski vedci z Macquarie University urobili skutočne zaujímavý objav. Prostredníctvom svojej štúdie (1) preukázali, že zatiaľ čo zadaní páni príjemne vonia, tí slobodní už toľko nie. Ženy sú potom tieto chemosignály schopné dobre detekovať, čím takmer okamžite rozpoznajú, s kým majú tú česť. Javí sa to ako veľká zoznamovacia výhoda, že?
Počkaj, len si k tebe privoniam!
Do vyššie uvedenej štúdie (1) bolo zahrnutých celkom 91 mužov, avšak dlhoročnú priateľku malo iba 45 účastníkov. Všetci respondenti potom odborníci požiadali, aby po dobu 24 hodín nosili rovnaké biele tričko a vyvarovali sa parfémov, dezodorantov a vôd po holení. V druhej fáze pokusu všetky tričká dôkladne oňuchalo 82 heterosexuálnych žien. V súlade s predchádzajúcou hypotézou bol pach slobodných mužov takmer vo väčšine prípadov hodnotený ako veľmi príjemný a príťažlivý. To isté sa ale nedalo povedať o prirodzenej ne(vôni) zvodných, nad ktorou dámy neľúbo krčili nos. Ako je to možné, že sa podľa telesného zápachu dá poznať, či je dotyčný k partnerskej dispozícii?
Za všetkým hľadaj hormóny!
Vyzerá to, že v tomto celom majú hlavné slovo hormóny. Ktoré presne? Početné poznatky predošlých vedeckých štúdií (2) naznačujú, že muži bez záväzkov vykazujú o poznanie vyššiu hladinu testosterónu ako tí zadaní. Práve testosterón (3) je však spájaný so silnejším a nie príliš príjemným telesným zápachom. Takže záhada odhalená. A stačí si teda len privoňať a človek hneď vie, na čom je!
Zdroje: (1) www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyg.2019.00261/full?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=cs&_x_tr_pto=sc, (2) www.ncbi.nlm.nic. ?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=sc#:~:text=Based on ich štúdie’s results,are associated with bond maintenance, (3) www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK52
