Nicol sa vydávala skutočne z lásky, nebola ani tehotná a už vôbec jej nezáležalo na tom, či jej vyvolený má drahé auto a vilu alebo staršiu škodovku a byt v paneláku. Verila, že spoločne prekonajú dobré aj zlé a ich vzťah vydrží celý život. Čoskoro ale prišlo škaredé vytriezvenie.
„Marek bol chlap ako z rozprávky,“ rozpráva pani Nicol, ktorá je dnes rada, že má manželstvo s ním už dávno za sebou. „Nosil mi kvety, volal aj niekoľkokrát denne, ale nikdy som si neprišla strážená a rozhodne som nemala pocit, že by ma v čomkoľvek obmedzoval. Naopak – vždy ma podporoval vo všetkom, čo som chcela robiť. Rozhodla som sa, že skúsim liezť po horách a on do toho šiel so mnou, priala som si skúsiť vyrábať keramiku a on mi na Vianoce kúpil poukaz na polročný kurz. Snažila som sa mu oplácať rovnakú mincí, ale stále som sa nemohla zbaviť dojmu, že jeho pozornosť nemôžem stihnúť oplácať v rovnakej miere. Bolo to skrátka doslova kúzelné.“
O ruku ju požiadal kocúr
Nicol chodila s Marekom tri roky, posledný rok spolu žili v jeho dvojizbovom byte ak šťastiu im nechýbalo vôbec nič, aj keď slnečné dni občas striedalo zamračené, ale to skrátka k spoločnému životu patrí. A potom jedného dňa prišla romantická žiadosť o ruku. „Marek dobre vedel, že pre mňa je naše súkromie posvätné, a tak neporiadal žiadne veľkolepé oslavy s kamarátmi. Skrátka som raz prišla domov z práce a náš kocúr mal na obojku priviazaný prstienok. Keď si ku mne prišiel sadnúť na klin a ja som uvidela, čo mi nesie, Marek si kľakol a požiadal ma, aby som sa zaňho vydala. Kto by mohol dvom takým báječným ‚chlapom‘ odolať?“
Sen o malej svadbe sa rozplynul
Ani svadbu sme neplánovali pôvodne nijako veľkú, ale postupne sa zoznam hostí rozrastal, až sme ich prestali počítať. Usporiadali sme teda párty na lúke pri lese a aj keď pre mňa boli ďalšie mesiace plné hrôzy, tak na tento deň dodnes rada spomínam. Tiež preto, že som sa tam na dlhú dobu naposledy videla s väčšinou svojich kamarátok.
Nevydarená svadobná noc
„Zo svadobnej oslavy sme prišli domov nad ránom a na mňa čakalo ďalšie prekvapenie. Na stole ležali fotografie domu. Marek mi vysvetlil, že teraz sme rodina a on sa o všetko postará. Tak sa postaral aj o bývanie – kúpil dom a budeme sa sťahovať do vlastného. Bola som šťastím bez seba, ale len dovtedy, kým som sa dozvedela, že kúzelný domček stojí na druhom konci republiky,“ spomína Nicol na prvé rozčarovanie, ktoré prišlo len pár hodín po tom, čo svojmu vyvolenému povedala „áno“. Márne sa ho snažila presvedčiť, že tu je doma, má tu celú svoju rodinu, priateľov a že rozhodne neplánovala presun do neznáma. Vtedy sa na ňu Marek prvýkrát odtrhol a pripomenul jej manželský sľub. „Zo zvyšku svadobnej noci nebolo nič,“ priznala Nicol.
So sťahovaním sa Nicol zmierila
Sťahovanie prišlo pomerne skoro – a ako dnes už zase vyrovnaná žena hovorí, stihla sa s plánovanou zmenou zmieriť. Ostatne bola už po dvoch mesiacoch manželstva tehotná, a tak mala aj iné starosti a záhradka okolo domu jej zrazu prišla pre dieťa výhodná. Marek sa tiež správal celkom dobre, aj keď s dobou pred svadbou sa to nedalo porovnať. „Ale všetci mi hovorili, že je to normálne, že nemôžeme stále žiť len v raji. A ja som to tiež tak brala. Mal starosti so zabezpečením pre dieťa, so sťahovaním a ja som zostala na rizikovom tehotenstve, tak som finančne veľmi nepomáhal.
Iné miesto, iný manžel
Potom sa stále ešte novomanželia presťahovali na druhý koniec republiky. Prvé problémy prišli už pri ukladaní vecí do nových priestorov. Čo nebolo podľa Mareka, to bolo zle. „Chcela som urobiť detskú izbičku tiež trochu podľa svojho, ale on mal svoj názor a podľa toho konal. Nemohla som do ničoho hovoriť a nemala som sa o svojich starostiach ani s kým porozprávať, nikoho som tam nepoznala,“ posťažovala sa Nicol, ktorá sa po niekoľkých týždňoch zoznámila aspoň so susedkou. „Akonáhle Marek zistil, že sa schádzame, keď je v práci, prvýkrát ma udrel. A bohužiaľ to rozhodne nebolo naposledy. Povedal, že tam nie som preto, aby som sa vybavovala, ale aby som sa postarala o dom, ktorý kvôli mne kúpil. Vodil ma po dome a ukazoval každé smietko prachu, ktoré uvidel. Bola som z toho v šoku a dúfala som, že sa to zase čoskoro spraví. Ale opak bol bohužiaľ pravdou.“
